Druhy agapornisov
Šedohlavý Agapornis- Agapornis Cana
Nazývaný ako trpaslíči agapornis, u ktorého je sivá farba hlavy samca rozlišujúcim znakom pohlavia. Samice sú prevažne zelené. Ich rozmnožovanie je dosť náročné, pretože svojím chovaním sú odlišné od iných druhov a síce bojazlivé a uzavreté. Nieje vhodné ich držať vo voliére s iným druhom agapornisov. Voliéru je nutné prispôsobiť zeleňou, ktorú ocenia.
Agapornis Fischery- Agapornis Fischeri
Jedným zo znakov je biele okružie oka. Pohlavie nemá žiadne vonkajšie rozdiely. Má veľa farebných mutácií a aj keď ho niektorí chovateľia krížia s iným druhom agapornisa s bielym okružím oka, nieje na to žiadny správny dôvod. Rozmnožuje sa bezproblémovo, no najlepšie výsledky sú v odchove oddelených párov od iných agapornisov. K stavaniu hniezda ponúknime tenké vetvičky stromov.
Oranžovohlavý Agapornis- Agapornis Pullaria
Jeden z kľudných agapornisov, ktorý rád lozí a šplhá a menej lieta. Rozdiel v pohlavý určí aj lajk. Samčekovia majú modro zfarbené konce krídel a tvár a hrdlo majú silno červené. Samičky majú tvár oranžovú. Doporučuje sa chovať viac párov tohto druhu. Nie sú bojovej povahy, ale miernej a inú druh by mohol spôsobovať problémy a utrpenia agapornisa oranžovohlavého. V prírode sa tento druh odlišuje hniezdením od iných voľbou miesta hniezda. Stavia ho na miestach, kde sa nachádzajú termiti.
Ružovohlavý agapornis- Agapornis liliane
Agapornis ružovohlavý patrí ku najmenším známym druhom medzi agapornismi, dospelé vtáky merajú asi 13 cm. Medzi pohlaviami niesú patrné žiadne ponkajšie rozdiely. Agapornis ružovohlavý sa vyskytuje v dvoch farebných verziách- v pôvodnom zafarbení a ako lutino. Lutino sú prevažne žlto zafarbené vtáky s červeními očami, ktorí sa dnes nevyskytujú pomerne často. Agapornis ružovohlavý je známy svojou jemnou povahou, môžeťe ho preto chovať vo voliére s inými príslušníkmi rovnského druhu, alebo donkonca aj s inými malými vtákmi. Na vajíčkach najradšej sedia v skupine s ďalšími jedincami svojeho druhu.
Agapornis hnedohlavý- Agapornis nigrigenis
Je jedným s napríjemnejších druhov agapornisov. Vo voliére je možné chovať spoločne niekoľko párov. Voliéra však musí byť priestorna a majiteľ by mal sledovať a kontrolovať, či vo voliére spolu dobre vychádzajú, aby mohol prípadne zasiahnuť. Rovnako ako u ostatných druhov zo skupiny s bielym okružím niesú medzi pohlaviami žiadne vonkajšie rozdiely.
Ružovohrdlý agapornis- Agapornis roseicollis
Tento druh je medzi agapornismi najznámejší a najobľúbenejší. Pokiaľ ľudia, ktorí niesú chovateľmi, hovoria o agapornisoch, majú takmer vždy namysli práve tento druh. Niesú príliš aktívni pri stavaní hniezda. Vo voliére môžete spoločne chovať niekoľko párov, ale aj tak existuje riziko a to predovšetkým v období párenia, že jednotlivé páry budú medzi sebou bojovať.
Agapornis zelenohlavý- Agapornis swinderniana
Asi 13 cm dlhý agapornis zelenohlavý má dva poddruhy- Agapornis swindernianus a Agapornis swindernianus zenkevi. Napriek tomu, že agapornis zelenohlavý bol objavený v roku 1820, niesú nominátny druh ani jeho poddruhy ako voliérové vtáky príliš známy. To je zavinené pravdepodobne tím, že je ťažké udržať tieto vtáky v zajatí, asi z dôvodu veľkého stresu, ktorému sú v zajatí vystavení, alebo kvôli neznalosti ich prirodzenej potravy.
Agapornis etiópsky- Agapornis taranta
Agapornis etiópsky je skupinový vták, najradšej žije v malých skupinkách a živí sa rôznymi semenami a bobuľami. Dosahuje dĺžku 16-17 cm. Existuje tiež jeho poddruh, ktorý je známy pod menom Agapornis taranta nana. Ten sa od nominantného druhu odlišuje kratšími krídlami a menším zobákom. Pohlavie jedinca môžeme poznať podľa zafarbenia- samčekovia sú naozaj nádherne zafarbený, majú krikľavo červené znaky okolo očí a na temene. Samičky síce tieto znaky nemajú, vďaka kontrastu medzi zeleným perím a krokľavo červeným zobákom však niesú menej krásne.
